PR1BINA - STE NA DOBREJ CESTE

Na prelome 8. a 9. stor., po porazení ríše Avarov cisárom Karolom veľkým, vznikla v strednom Podunajsku, severne od Dunaja, sústava slovanských kniežatstiev. Jedným z najvýznamnejších bolo Nitrianske kniežatstvo s centrom v Nitre (Nitrava). Prvý známy predstaviteľ vládnuceho rodu bol Pribina, ktorý sa narodil sa okolo r. 800. Niektorí jazykovedci interpretujú jeho meno ako „muž, ktorému pribýva moci a slávy" alebo ako „prvý mocný muž - prvina".

Pribina udržiaval dobré kontakty s Franskou ríšou a Bavorskom, pod ktorých vplyvom sa nachádzala veľká časť stredného Podunajska. Tieto dobré vzťahy boli ešte umocnené jeho sobášom s členkou Wilhelmského rodu z Regensburgu. Pribina svojej kresťanskej manželke a jej sprievodu vystaval v r. 828 kostol v Nitre - Nitrave (pravdepodobne v mieste dnešného hradu). Patrónom kostola sa stal svätec uznávaný v Regensburgu, sv. Emerám. Kostol v Nitre je považovaný za prvý známy kresťanský chrám v stredovýchodnej Európe. Správa o postavení kostola a o jeho posvätení salzburgským arcibiskupom Adalramom na jednej strane dokladá prienik kresťanstva na naše územie, na strane druhej je prvou a najstaršou konkrétnou písomne zaznamenanou zmienkou o obci na území Slovenska. Toto prenikanie novej viery a jej podpora z vládnucich vrstiev znamenali obrovskú zmenu v živote dovtedy pohanskej spoločnosti.

 

Za vlády Pribinu sa začína rozkvet významných centier, z ktorých mnohé vo forme hradov a neskôr miest, hrali veľmi dôležitú úlohu v priebehu celého stredoveku. Hospodársko-správne stredisko kniežatstva sa nachádzalo v Nitre, ďalším významným strediskom bola Bojná.

V r. 830-833 viedol Pribina boje s moravským kniežaťom Mojmírom. V bojoch bol neúspešný, čo viedlo nakoniec k jeho vyhnaniu z Nitrianska. Moravské kniežatstvo sa spojilo s Nitrianskym kniežatstvom a vznikla tak Veľkomoravská ríša, ktorá patrila až do začiatku 10. stor. k najmocnejším ríšam strednej Európy.

Po opustení Nitry, Pribina so synom Koceľom, rodinou a s družinou hľadal útočisko najskôr u markgrófa Ratboda, a potom u bulharského chána Presiana. Ani franská a ani bulharská strana mu však nepomohli. Preto sa roku 838 vrátil na dvor správcu východnej marky Ratboda. Práve vďaka nemu sa dostáva do bližšieho kontaktu s kráľom Ľudovítovi Nemcom. Pribina prijíma kresťanstvo v Traismaueri (Rakúsko).

Okolo roku 840 prideľuje kráľ Ľudovít Nemec Pribinovi do správy panónsku časť Korutánskej marky - územie okolo Zaly v dolnej Panónii (Maďarsko) a o 10 rokov neskôr mu ho dáva na sneme v Regensburgu do trvalého vlastníctva, resp. ako dedičné léno. Aj tu Pribina aktívne šíri kresťanstvo a buduje minimálne 16 kostolov. Jeho sídlom sa stal Blatnohrad (Zalavár).